SOFTSHELLOVÉ GAŤUŠE

Nedá sa zaprieť, že sa blíži zima. Z letných softiek už pomaly vyrastáme, takže prišiel čas na tú zimnú verziu.

 Do tejto farby som sa zahľadela a nedalo sa odolať :-).

Chvíľku trvalo, kým som dala dohromady všetky druhy látok - farby, vzory a aplikácie, ale s výsledkom som bola spokojná.

Nellkine letné softky sú dole úzke, skôr elegantnejšie a aj kratšie. Na zimu som chcela niečo úplne iné. Čo by spĺňalo funkčnosť aj elegantnejší vzhľad a nebolo to fádne, ako otepľovačky zvyknú byť.

Osvedčil sa nám do pásu široký patent s úzkou gumičkou, ktorý podľa potreby ohnem. Napriek tomu, že sú to zimušné gate, urobila som na nich vrecká dekorované úpletovou bavlnou, pod ktorou je softshell. Čítala som námietky na tento druh vreciek, keďže predsa len bavlna saje vodu.

Moje predošlé skúsenosti ale ukázali, že bundička vždy siaha až cez vrecká, čiže bavlna nikdy nie je vystavená dažďu, či snehu a vzhľadom k našej miernejšej klíme sa snehu asi opäť nedočkáme, takže je to absolútne v pohodke.

K modrým pribudla čierna verzia.

Keďže presne viem, ako to s tými modrými dopadne po každej prechádzke, čierne proste chýbať nemohli. ( nehovoriac o mojej obľúbenej zelenej :-) )

Tento v kolenách zúžený strih som si odskúšala na iných gatiach a aj pre babu sa mi veľmi páčil, hoci je to skôr chalanský typ nohavíc.

Nohavice, ktoré sú rovnako široké všade sa mi zdajú celé moc voľné ako reperské a úzke sa zase nedajú navliecť na topánku ( tie zimušné sú predsa len o čosi mohutnejšie :-) ), takže vyhrala táto verzia strihu.

Spodok nohavíc som si poriešila tak, aby sa dal buď strčiť do topánky a vrch by sa natiahol navrch, alebo celý spodok navrch topánky, pričom gumička by držala nohavicu tam, kde treba.

Reflexné nažehlovačky nesmú chýbať a perfektne dopĺňajú celkový vzhľad oteplovačiek.
Nohavice sme odskúšali a sedia super. Sú volnejšie, ale vzhľadom k tomu, že pod ne nesmie chýbať merino termoprádlo a že Nellie nemá rada tesné oblečenie je to výhoda. Máme aj pár užších kúskov, ale pri dlhšom nosení sa Nellie škriabe za kolienkami a ťahá oblečenie dole zo seba, takže si na to dávam pozor. Pri softshelle mi to príde celkom logické, je to pevný a tuhý materiál, ktorý potrebuje mať rezervu pri nosení.

Takže gate hotové, zima nám nebude :-)

TRIČKOMÁNIA

Po lete sa u nás stále upratuje :-). To znamená, že sa prejdú všetky skrine a povyhadzujú všetky malé veci a posunú tam, kde sa ešte vynosia. Následok však je, že tie naše skrine sú nejaké prázdne :-) a tak sme to dopĺňanie zobrali celkom zhurta a vznikla celá sada tričiek pre Juli a Nellie.

Z leta som mala zásobu krásnych dizajnových úpletov z Lillestoff, ktoré už netrpezlivo čakali na realizáciu a tak som sa jedného dňa dala do toho.

Začala som slušne ružovou ako sa na dievčatká patrí :-). Keďže Juli ma chudé ramienka, lepšie sa na ňu šijú raglánové rukávy na tričká ako všívané, lebo sa dajú lepšie upraviť. Šila som dva druhy -

jedny klasické rovné a druhé som riasila pri krku a dole rozšírila, aby pôsobili ako tunička.

Snažila som sa kombinovať farby a vzory tak, aby to bolo pestré a veselé a aby som použila všetkú látku, keďže nie je najlacnejšia :-).


A samozrejme nesmie chýbať logo :-)

Výstrihy na tričkách som lemovala ribom - čiže patentovou látkou, ktorá sa používa na patenty na rukávoch a pod. Občas lemujem aj klasickým úpletom, ale zistila som, že rib sa lepšie naťahuje a sťahuje späť na

pôvodnú šírku a aj lepšie vyzerá.:-) 

Rukávy lemujem. Sú tričká kde sa vyslovene žiada ukončenie rukáva iným spôsobom, ako manžetou , alebo len zapošité, ale lemovanie má svoje výhody. Podľa mňa najväčšiu v tom, že si môžem dovoliť ušiť dlhší rukáv a viem, že nebude vadiť a dlhšie vydrží. ( Najmä ak Vaše deti rastú rovnako rýchlo, ako huby po dobrom lejaku :-) )

Rovnako čo sa týka dĺžky tričiek, vždy šijem dlhšie. Aj v tomto prípade však platí, že predĺžené tričká vyzerajú lepšie, ak sú dole širšie, pretože tie úzke sa nazbierkajú okolo bokov a nepadnú ako majú.

Popri dizajnovej bavlne som zúžitkovala

aj časť bambusového úpletu s elastanom. Je to úžasný, jemnučký a padavý materiál, ktorý pôsobí elegantne a je príjemný na telo. Na chladnejšie dni som došila Juli tričko z bio-bavlneného obojlícu. Pri tomto som sa však parádne sekla :-( . A ponaučenie znie : pokiaľ chcete šiť niečo teplé a elastické na telo, je vhodnejšie použiť strih so všívanými rukávmi a strih o dosť zmenšiť oproti klasickému, inak to nebude mať zmysel a vaše dieťa bude vyzerať ako vo vreci :-) )

Prvý krát sa k slovu dostali aj velúrové nažehlovačky. O tých by sa snáď dala napísať aj kniha :-).
Samozrejme že prvý krát som postupovala presne podľa návodu, kde sa vyslovene písalo použiť nenaparovaciu žehličku ! No a tu hneď nastal problém, keďže doma žiadnu nemám. Privrela som obe oči a siahla po naparovačke. Táto zmena si ale vyžiadala vyššiu teplotu a ani napriek tomu mi nažehlovačky na látke neostávali. Zozbierala som všetku trpezlivosť a vyskúšala predĺžiť dobu žehlenia, žehliť cez papier na pečenie i cez handru, podložiť pevnou podložkou a pod. finty.

Nakoniec to dopadlo tak, že mi vlasy od zúfalstva stáli na každú stranu, bola som spotená a pery som mala dohryzené, ALE podarilo sa :-). ( Záver znie : trpezlivosť ruže prináša....alebo v mojom prípade dobre nažehlenú nažehlovačku ).

Popri tričkách som sa pustila aj do kratších šatičiek pre Juli k legínam. Napriek tomu, že Juli nie je v tomto dievčenský typ a má radšej pohodlnejšie oblečenie, tieto šatky si obľúbila. ALE aj pri tomto som sa trochu sekla a šatky sú dosť voľné, čo pri ich strihu nie je veľmi žiadúce. ( Zato moja zlatá dcérenka na moje uchlácholenie vyhlásila, aby som sa nebála, že ich bude nosiť určite veeeeľa rokov :-) )

Druhá farebná verzia zožala tiež úspech. ( samozrejme až na tú ich šírku ...:-) )












Pridávam ešte pár samostatných foto :

Okrem týchto dievčenských farieb je moja THE BEST farba zelená, konk. odtiene trávy a jabka. A po vzhliadnutí ponuky z Lille sa proste odolať nedalo a do sady tričiek začali pribúdať práve tieto kombinácie.

No mrknite....kto by odolal :-)

Fotené na našej záhrade. To fotenie ľudkovia nie je vôbec žiadna sranda!!! Skúšala som fotiť doma, na podlahe, zavesené na šnúre i položené kdekoľvek a stále mi to pripadá dosť máloprofesionálne :-), ale snaha sa cení, no nie? :-) ( ešte že máme celkom pekný plot na fotenie )

Juliankine tričká majú manžety z úpletu, ale aj lemované zakončenia. Pri jej tričkách som prišla na to, že raglánové tričká sa strihovo ťažšie upravujú, konk. výstrihy. Stále mi to pripadalo tak, že výstrihy sú plytké a neviem ich vypracovať tak, aby boli užšie a hlbšie. Na štíhlejšej postave mi akosi lepšie sedia práve takéto výstrihy, lebo tie širšie jej odrezujú už z aj tak úzkych ramien.

Hotovo! 
Vybláznila som sa do sýta :-).

Podšívané kabátiky

alebo aj vtáčiková elegancia :-)

Pri pomyslení na zimu vo mne skrsla myšlienka teplého podšitého kabátika, vhodného miesto svetríka, či už k šatkám, alebo aj k nohaviciam.
Jasno som mala len v tom, že to bude elegantný strih s kapucňou. V tom čase vyšlo nové Ottobre design kids a už som vedela, čo budem šiť a aj z čoho. Doma som mala odložený vtáčikový úplet na tmavomodrom podklade a elastickú teplákovinu, ktorá sa k nemu presne hodila.

Mala som trochu obavy, či kabátik nebude pôsobiť tmavo a pochmúrne, preto som vybrala ružovú stužku na spestrenie a obtiahla som gombíky vtáčikovou látkou, aby ladili.


Na obťahovanie gombíkov som si raz kúpila malú umelohmotnú sadu, ktorá vyšla pár libier a nikdy som to neoľutovala. Ľahko sa s ňou pracuje a zatiaľ ma nikdy nesklamala. Dokupujú sa k nej gombíkové základne ( ako ich ja volám, keď neviem prísť na ich správne pomenovanie :-) )

U nás majú umelohmotné a kovové. Ja som od začiatku kupovala kovové, lebo pri obťahovaní sa mi podarilo tie umelé zničiť a rovnako som mala obavy aj pri praní, že čo by to bolo. Možno by sa nič nestalo, ale akosi tým kovovým viac verím.( to viete - psychika je dôležitá...)



 Pri obťahovaní tých prvých gombíkov som sa naučila pár užitočných typov. Ako napríklad to, že ak chcem obťahovať úpletovou látkou, musím ju najprv podlepiť nažehlovacím plátnom, aby bola pevnejšia a nenaťahovala sa.

Zapínanie na gombíky je len dekoračné, to funkčné je na kovové patentky. 
Tie som nabíjala kliešťami, ide to s nimi veľmi ľahko a nestane sa Vám, že máte xy chybne nabitých :-) .


Na rukávy som dávala gombíky ako ozdobu, ale zároveň som nimi zošila obe strany manžety, aby sa neotvárali.


Celý kabátik som lemovala patentom, aby ostal pružný a zároveň lem plnil aj ozdobnú funkciu.

Lemovanie je kapitola sama o sebe a myslím, že by sa o ňom dala aj kniha napísať. 

Tie z tých šťastnejších majú doma COL - čiže coverlock, stroj na prádlový , alebo aj plochý - spodom krycí steh a teda lemujú na ňom ( čo ale tiež nie je žiadna sranda :-) ) .
Tie, ktoré tento stroj nemajú si musia poradiť iným spôsobom.
Ja patrím k tým šťastnejším :-))))) čo však rozhodne občas za žiadnu výhru nepovažujem :-)


Coverlocky sú podľa mňa nesmierne náročné stroje a vyžadujú si veľkú dávku trpezlivosti a občas Vám nepomôže ani 400g čokoláda s orieškami, aj tak máte chuť rozmlátiť ním okno, alebo dvere, hlavne, nech Vám zíde z očí :-)


Na zadný diel kabátika som našívala aplikácie vtáčikov. Samotné aplikácie mi ale prišli nejaké fádne, chcelo to nejaký textík :-)
Mám doma vyšívací stroj Brother Innovis 950, ale jeho vyšívacie funkcie využívam dosť málo. Priznám sa, že som lenivá vymeniť

základnú dosku a všetko popripevňovať, aby sa dalo vyšívať. Rýchlejšie sa mi zdá nakresliť si text kriedou a prejsť po ňom elastickým trojstehom.
 Na jednoihlovkách ( čiže klasických šijacích strojoch ) je to označené troma čiarkami vedľa seba, ako elastický steh na zošívanie.





Raz dávnejšie som chcela vyšiť rovnakým spôsobom text na oblečenie, ale vyšlo z toho dosť chaoticky pôsobiace čudo-judo a na základe toho, som pochopila, že nemám fantáziu na umeleckú tvorbu textu a odvtedy sa spolieham na google, kde vždy nájdem nejaký ten typ písma, čo sa mi práve hodí.

 Na svetlé látky si ho predpíšem miznúcou fixou ( kúpite v každej lepšej galantérii ako na vzduchu miznúcu fixku, alebo vyprateľnú verziu. To závisí od toho, ako dlho chcete mať značky na látke. Aby sa Vám nestalo to, že Vám fixka zmizne skôr, než Vám to bude milé :-) )Na tmavé látky Vám však  nepomôže, tam používam klasickú krajčírsku kriedu, ktorú zastrúham nožom do špica.

Kabátik zožal veľký úspech a preto nasledovala druhá verzia, tentokrát však podšívaná látkou - climayarn ( merino + POP ) aby bola Nellie v teplúčku.


Táto zelená verzia je však na omak trochu žvakavejšia, nedrží tak dobre tvar. Zato je však o dosť teplejšia a mäkkšia.


Tu som sa s ozdobovaním už tak nehrala :-).
K zelenej a limetovo-petrolejovej na ribbe sa dosť ťažko vyberali ozdoby a aplikácie. Takže som to vzdala asi po dvoch hodinách hypnotizovania vystrihnutého kabátika a nažehlila naň velúrové nažehlovačky kvietkov. Na druhú stranu som pridala malú výšivku ( no nezaprela som sa :-) čo už...).

Po nejakej dobe môžem vyhlásiť, že oba kabátiky sú naše obľúbené a tešia sa častému noseniu :-)...

Domčeková softka pre Nellie

alebo všade samé domčeky....   :-)

Keď som prvý krát uvidela domčekovú látku od Lillestoff, normálne som sa zaľúbila. A preto som sa rozhodla preniesť domčeky aspoň na Nellkinu bundičku, aby bola veselá. ( samozrejme domčekovský úplet som si hneď objednala :-) )  

Domčeky splnili účel a vďaka nim aj taká tmavá látka pôsobila veselo a žiarivo.

Všetky doplnky som sa snažila doladiť k farbám aplikácií, preto aj podšívku som urobila z veselej ružovo-oranžovej úpletovej látky z Lille.                       

Vymyslieť aplikácie nebolo také ťažké, ako ich povystrihovať , dať na kôpky a postupne prilepovať a prešívať :-)   

Bundička je opäť s raglánovými rukávmi, keďže prvotný strih z Matejovej sa osvedčil. Väčšinou používam overené strihy, poprípade si zisťujem ich nedostatky vopred.  

Väčším problémom sa ukázala tentokrát kapucňa. Nemala som doma látku na vystuženie šiltu, takže som musela improvizovať a použiť pevnú nažehľovaciu výstuž v troch vrstvách, aby to držalo tvar a dúfať, že to praním nezmení tvar.

Toto však neodporúčam, pretože spoliehať sa na to, že výstuž bude držať je riskantné a v prípade, že sa praním začne vlniť s tým už nič nenarobíte :-(

Rukávy som robila obvyklým spôsobom, lebo Nellie je ešte malá a nejaké pevné manžety sa mi zdali pre ňu nepohodlné. 

Bundičku som šila o dosť väčšiu, takže rukávy nosí aj tak vyhrnuté.

Vrecká som všívala do bočných švov. Nellie ich nepoužíva, slúžia len na uloženie vreckovky a pod..

Premýšľala som nad tým, či urobiť vnútornú časť vreciek z dekoračnej bavlny, keďže samozrejme nie je nepremokavá, ale zhodnotila som, že bavlna je našitá na softshelle, takže aj tak nepremokne až pod bundu. 

Mimochodom aj tak sa nám ešte nestalo, že by sme boli vonku za takého počasia, že by sme sa báli takého premočenia bundy.

A domčeky aj vzadu. ( pre menej skúsené osôbky, ktoré by sa chceli inšpirovať odporúčam našívať aplikácie zásadne počas dňa a nie večer, lebo Vám hrozí, že pri našívaní nejakého 17. okienka  určite zaspíte :-) )

Nellie je celkom slušná modelka :-)

Jesenná softshellová bundička " a la Náradie"

          Jesenná softshellová bundička " a la Náradie"

K jeseni neodmysliteľne patrí softka, bez ktorej si neviem predstaviť každodenné výlety a cesty do školy v našom počasí.

 Tentoraz si Matej vybral aj motív a to konkrétne náradie. Jeho nápad som najprv samozrejme rezolútne odmietla, ale potom som našla kúsok elastického úpletu s obrázkami náradia a bolo po probléme.

Keďže Matej je útlej postavy a ramená na ňom musíte doslova hľadať, bolo ťažké vybrať dobrý strih. Bundičku so všívanými rukávmi som odmietla hneď, vyzeral by ako strašidlo v maku :-)

Takže vyhrali raglánové rukávy a v stredne-bočnom šve všité vrecká. 

Motívy aplikácii som sa snažila odpozerať z použitého úpletu a čo sa nedalo, našla som v obrázkoch na google :-)

Moje prvé softshellové bundičky mávali stále podhnuté rukávy so všitými úpletovými manžetami, aby neprefukovali. Prišla som však na to, že úplet po čase povolil a rukávy boli na spodkoch zbytočne široké, tak som prešla na nový spôsob a to klasické všité manžety na stiahnutie suchým zipsom. Majú veľkú výhodu, že pasujú aj na chudé zápästia a nemenia svoj tvar. Okrem toho sa mi celkovo viac vzhľadovo páčia :-)

Bundička má všitý vodeodolný zips, ktorý som všívala prvý krát a celkom to šlo. Tento strih má výhodu v tom, že netreba extra riešiť jeho hornú časť - teda koniec zipsu, lebo sa celkom ľahko prišije až k horným okrajom predných dielov a všije sa kapucňa.

Aplikácie sa na softshell robia veľmi ľahko, ak viete ako na to a máte potrebný matroš :-)
Hlavne nezabudnúť na lepidlo....aspoň tyčinkové. Inak Vám budú aplikácie pri prišívaní vlniť a nebudú pekne priliehať.

Vrecká som lemovala lemovacou gumičkou. Ľahko sa s ňou narába a vyzerá pekne, inak ja osobne ju však nemám príliš v láske, lebo po krátkom čase na namáhaných miestach pôsobí ostrapkane a je pozaťahovaná. Zatiaľ však prevládajú pozitíva, takže ju používam celkom často,  najmä na softshell.

Na jesennú bundičku mi prišla táto farba - tmavosivá ako najvhodnejšia, lebo na nej najmenej vidno znečistenie, čo je u detí na dennom poriadku :-)

 Na chrbátik som sa pokúsila vyčarovať traktor :-). No hold, neviem, či to vyšlo podľa Matejových predstáv, lebo po vzhliadnutí sa ma opýtal, že : čo to je ???

Pri našívaní aplikácií na softshell sa na mňa obracajú často ľudia s otázkou, či to nie je chyba, prepichovať toľko materiál, ktorý má byť odolný voči vode a celkovo počasiu.

Ja osobne nemám skúsenosť, žeby aplikácie spôsobili, že bunda premokne na daných miestach a to sa moje deti bežne váľali po snehu aj dve hodiny.
 Verím, že väčšiu záťaž by to už vydržať nemuselo, ale nám to zatiaľ žiaden problém nerobí a za originalitu nám to stojí :-). Dávala som aplikácie aj na zimné bundy a nikto sa nesťažoval :-).








Kapucne na softshellové bundy robím vždy tak, aby spĺňali najmä funkčnosť, čiže hlboké a na stiahnutie okolo tváre. Používam spevňovače otvorov, aby to vyzeralo aspoň trošku profi :-). Tie som zo začiatku skúšala nabíjať podľa návodu na zadnom diele krabičky, ale skončilo to tak, že asi 7 kusov som poprebíjala všelijako, len nie tak ako trebalo, potom som obila kachličku na podlahe, urobila dieru do drevenej podložky a spôsobila si na prste modrinu. Následne som to vzdala :-) Proste nie som veľmi trpezlivá, takže som zašla k nám do obchodu a kúpila si kliešte za nejakých 14 libier a hneď na prvý pokus som nabila to, čo som mala a najmä tam kde som chcela :-)

 Tu aspoň pár fotiek môjho modela, ktorý teda absolútne nechcel spolupracovať... nehovoriac o počasí, ktoré nám tiež neprialo.

Ten zúbožený výraz si vôbec nevšímajte, môj synátor sa proste nevie smiať a tváriť na požiadanie. Najlepšie fotky vznikajú vtedy, keď si myslí, že fotíte niekoho iného :-)

Bunička sa dá stiahnuť v dolnej časti, takže prefukovať určite nebude :-)